Pomník obetiam I. svetovej vojny.

Väčšina oblastí obývaných Maďarmi anektovaných po prvej svetovej vojne bola v roku 1938 vrátená Maďarsku a potom vstúpila do druhej svetovej vojny na strane Nemecka. Čoskoro zákon zaviazal obce postaviť pamätníky obetiam prvej svetovej vojny. Keďže po opätovnej anexii sa dôrazne podporovali aj pamätníky s národnou vlajkou, na mnohých miestach sa tieto dve veci spojili a vznikli pamätníky s národnou vlajkou obetiam prvej svetovej vojny.
V tomto období dostal Berecz Gyula od obce Diószeg objednávku na vytvorenie monumentálneho pamätníka. Pamätník, slávnostne odhalený v novembri 1942, sa svojou povahou výrazne líši od predchádzajúcich: v strede dominuje postava vojaka s granátom v ruke, po jeho stranách sú: lev symbolizujúci silu a hrdinstvo a umierajúci vojak.
Gyula Berecz (20. októbra 1894 – 7. októbra 1951) z Komáromu vytvoril niekoľko vojnových pamätníkov, hoci je známy predovšetkým vďaka soche Jókaiho v Komárne, ktorá bola slávnostne odhalená v roku 1937. Počas československo-maďarskej výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne bol nútený presťahovať sa do Maďarska, kde zomrel vo veku 57 rokov. Okrem verejného pamätníka druhej svetovej vojny v Diószegu možno pamätníky z dielne Gyulu Berecza vidieť v štyroch obciach v regióne Žitný Ostrov – Kameničná, Čalovec, Zemianska Olča a Dvory nad Žitavou.
Podľa správ z dobovej tlače boli slávnostné odhalenia pamätníkov v obciach nachádzajúcich sa na slovensko-maďarskej jazykovej hranici sprevádzané mimoriadnou pozornosťou a konali sa za prítomnosti vysokých štátnych delegácií. Pamätník štátnej vlajky v Diószegu bol slávnostne odhalený za prítomnosti arcivojvodu Jozefa a ďalších vzácnych hostí.. Na slávnostné odhalenie cestoval kráľovský arcivojvoda Jozef do Galanty dunajským expresom, kde ho privítal župan Károly Thuróczy. Po prijatí hlásenia veliteľa stanice sa potom odviezol do Diószegu. 
Po slávnostnej omši sa začala inaugurácia pamätníka. Vitéz Sándor Somorjay, hlavný notár Diószegu po srdečnom pozdravení prítomných významných hostí požiadal kráľovského arcivojvodu, aby predniesol inauguračný prejav k pamätníku. Vo svojom premyslenom a nadšenom prejave arcivojvoda oslávil hrdinu prvej svetovej vojny: maďarského vojaka. Potom vyzdvihol veľký význam štátnej vlajky relikviou, ktorú daroval kanonik Károly Subik, prelát z Egeru. 
Po odznení modlitby Vyznania viery bola na stožiar vztýčená štátna vlajka a z hrdinského pamätníka spadol rubáš. Po tom, čo kráľovský arcivojvoda položil na pamätník veniec, prevzal ho do večnej opatery starosta Imre Bondor. Slávnosť povznesenia duše sa skončila vznešeným prejavom Dr. Lengyelfalusy Józsefa, dekana z Galanty, rodáka z Diószegu po ktorom odzneli ešte recitácie a piesne pri pokladaní vencov.

14. novembra 1942

Aktualizácia dňa 23.júna 2025

Noviny Komáromi Lapok, 1942 (ročník 63, číslo 2-52) 1942-11-07 / číslo 45 informovalo o pripravovanom odhalení pomníka:

Hrdinský pamätník Magyardiószegu bude odhalený zajtra. Je to monumentálne dielo Gyulu Berecza, ktoré sa stane jednou z najpôsobivejších sôch na okolí. Na slávnostnom odhalení sa zúčastní a prednesie prejav aj poľný maršal knieža József, ako aj štátny tajomník Dr. Béla Johan, ktorý v ten istý deň slávnostne otvorí zdravotné stredisko, materskú školu a materský dom Zeleného kríža. Celá oblasť prejavuje veľký záujem o túto oslavu obce Diószeg a je isté, že na celodennej oslave bude prítomných veľa ľudí. Boli sme informovaní, že zajtra do Diószegu cestuje aj niekoľko ľudí z Komáromu.

Z textu sa tiež dozvedáme, že nemocnica Zelený kríž Diószeg s pôrodnicou a materskou školou bola slávnostne otvorená 8. novembra 1942.

Taktiež v Komáromi Lapok, 1942 (63. ročník, číslo 2-52)1942-14-11 / číslo 46, bola uverejnená podrobná správa o slávnostnom odhalení pamätníka:

Odhalený Diószegský hrdinský pamätník. Najnovšie dielo Gyulu Berecza
Diószeg, 8. novembra. (Od nášho vyslaného kolegu.)

V nedeľu sme sa ponáhľali do župy Nyitra-Pozsony. Konali sa tam oslavy súvisiace s Komárnom: odhalili najnovšie, obrovské dielo Gyulu Berecza, Diószegský hrdinský pamätník. Cítili sme, že je našou povinnosťou zúčastniť sa tejto oslavy. Láska a hrdosť na Komárno nás k tomu zaväzovali. Bola to krásna oslava! Skutočná maďarská oslava. Nikdy nezabudneme na žiarivú a nezlomnú národnú hrdosť, ktorú sme zažili v tejto pohraničnej obci. Spolupráca a porozumenie, ktoré viedli k vytvoreniu krásneho, rozmermi neporovnateľného hrdinského pamätníka, ktorý preniká do roľníckej komunity, robotníkov a inteligencie obce, môže slúžiť ako príklad pre mnohé maďarské dediny, najmä teraz, v týchto turbulentných časoch. Slávnosť v Diószegu bola veľkou útechou a sme radi, že sme sa jej my, obyvatelia Komáromskej župy, mohli zúčastniť.
Keď sa začal obrad, okná oblohy boli stále zahalené závojom mrakov. Na námestí pred r.k. školou, kde bol postavený pamätník, sa zhromaždil veľký dav. Prítomní boli ľudia z obce, veľkí aj malí, a sympatizujúci, lojálni maďarskí ľudia z okolitých dedín. Prišiel poľný maršal József a na pódiu vedľa neho sedel Károly Thuróczy, hlavný župan župy Nyitra-Pozsony. Medzi hodnostármi sme videli aj zástupcov armády.

Vitéz Sándor Somorjai, neúnavný hlavný notár obce, pozdravil prítomných a dojímavým hlasom vyjadril radosť, že dvadsaťročný sen Diószegu sa mohol naplniť postavením hrdinského pamätníka. Poľný maršal József sa potom postavil pred pamätník, prikrytý rubášom a obklopený astrami. Krásnymi slovami citoval hrdinov Diószegu na pamiatku tých, ktorí v tom čase bojovali pod jeho velením v Doberdó a Transylvánskych horách.
Obec si teraz týmto pamätníkom priniesla svojich hrdinov domov. Kráľovské knieža zdôraznil, že socha uchováva pamiatku hrdinov nielen prvej svetovej vojny, ale aj tej súčasnej. Príklad týchto hrdinov nás, ktorí sme doma, nabáda, aby sme s plným nasadením a silou pracovali na uľahčení boja tých, ktorí krvácajú proti barbarskému nepriateľovi zvonku. Tento nepriateľ ohrozuje v prvom rade nás, Maďarov, a musíme pochopiť, aký osud by nás čakal, keby zvíťazili.
Po krásnom slávnostnom prejave spadol z pamätníka rubáš. Sedem metrov vysoké dielo, ktoré symbolizuje silu, odvahu a sebaobetovanie, malo pôsobivý účinok. A teraz sa stalo niečo úžasné. Štátna vlajka sa vzniesla na stožiar pripevnený k ​​pomníku a v tej chvíli spoza mrakov vysvietilo slnko. Akoby to Boh Maďarov prikázal: vlajka sa otočila k slnku práve tou stranou, na ktorej bol zobrazený obraz Panny Márie. Ľudia sa na obraz pozerali takmer v šoku. Z hustých radov sa ozvalo niekoľko vzlykov. Galantský dekan-farár József Lengyelfalusy predniesol premyslený prejav a potom Béláné Friedrich s veľkým efektom zarecitovala Krédo. Po speve miestneho priemyselného zboru, ktorý vynikajúco viedol István Khin, prevzal pamätník obecný richtár Imre Bondor s priamymi, jednoduchými, ale o to výraznejšími slovami. Slávnostný obrad sa skončil "szózat"-om, po ktorom nasledovalo kladenie vencov k pamätníku a prehliadka mládežníckych združení a hasičov. 
Napoludnie sa konal spoločný obed vo veľkej sále spoločenského domu, kde bol vrúcne oslavovaný Gyula Berecz, pre ktorého bude odhalenie pomníka v Diószegu jedným z najpamätnejších a najdrahších momentov jeho umeleckej kariéry.