Diószegskí hasiči.

V stredovekých mestách boli cechy zodpovedné za kontrolu a likvidáciu prípadných požiarov. Od 16. storočia noční strážcovia chránili v noci pokoj v osadách. Ich povinnosťou bolo aj upozornenie obyvateľov, ak vypukol požiar, okrem toho, že každú hodinu hlásili plynúci čas, zvyčajne v piesni: „Hodiny odbili deväť, choďte teraz spať. Pozor na oheň a vodu, aby ste neutrpeli žiadnu škodu!“ Väčšina domov bola pokrytá tŕstím, ploty boli zo živých plotov a kolov a hlavným stavebným materiálom bolo drevo, takže neprekvapuje, že požiare v priebehu storočí spôsobili obrovské škody.

Prvý dobrovoľný hasičský zbor v monarchii bol založený v Arade v roku 1834 po tom, čo sa v dome obchodníka vznietil požiar a výbuch tam uskladneného pušného prachu ohrozil celé mesto.

Svätý Florián, ktorý sa stal patrónom hasičov, bol pôvodne dôstojníkom rímskej armády na prelome tretieho a štvrtého storočia a neskôr kresťanským mučeníkom. Spočiatku sa verilo, že pomôže proti povodniam, keďže s tým súvisela aj jeho mučenícka smrť: bol hodený do rieky Enns s mlynským kameňom na krku. Podľa legendy z 15. storočia dlho po svojej smrti zachránil svojou modlitbou dom pred požiarom a odvtedy sa stal svätým ochrancom pred požiarmi a patrónom remesiel súvisiacich s ohňom.

V Diószegskom cukrovare kládli akcionári veľký dôraz na preventívnu protipožiarnu ochranu, najmä po tom, čo v roku 1871 požiar zničil budovu továrne a sklady naplnené tovarom. V roku 1873 Károly Kuffner zorganizoval dobrovoľný hasičský zbor továrne, ktorého sa stal patrónom aj čestným prezidentom. V tom čase v obci neexistoval žiadny hasičský spolok, preto boli továrenski hasiči nasadzovaní v prípade potreby, a to aj v prípade vypuknutia požiarov v obci. Pri príležitosti 25. výročia existencie zboru im cisár František Jozef I. udelil zlatú medailu za zásluhy ako uznanie za ich prácu.

Obecný hasičský zbor bol založený v roku 1884. Prvá budova hasičskej zbrojnice bola murovaná s drevenou konštrukciou a stála približne na mieste súčasnej zbrojnice, o čom svedčí priložená pohľadnica z roku 1898, kde je stanica viditeľná na ľavej strane dolného obrázku. Nová, i v súčasnosti stojaca hasičská zbrojnica bola pravdepodobne postavená v prvej polovici 20. rokov 20. storočia a dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Socha svätého Floriána kedysi stála na ploche naľavo od hasičskej zbrojnice, viď priložená pohľadnica. Pôvodná socha je v súčasnosti zapadnutá prachom na prízemí zbrojnice.

Noviny „Komáromi Lapok“ vo svojom čísle z 12. septembra 1934 jednou vetou informovali: V Diószegu sa konala veľká oslava pri príležitosti 50. výročia založenia hasičského zboru v Diószegu.

S dobrovoľným hasičským zborom cukrovaru v Diószegu sa viaže smutná udalosť, ktorá zasiahla aj moju rodinu. Stalo sa, že v zime roku 1948 vypukol v cukrovare požiar a môj starý otec, József Uher, mechanik a strojník parných strojov cukrovaru, sa zúčastnil hasenia požiaru ako dobrovoľný hasič. Počas hasiacich prác sa mu oblečenie úplne premočilo a keďže bolo veľmi chladno, starý otec ochorel, dostal zápal pľúc a zomrel v relatívne mladom veku 47 rokov. Takže som svojho starého otca nikdy nepoznal, ale spomienka na jeho hrdinstvo ma stále napĺňa hrdosťou.