V roku 1912 prišiel do Diószegu nový farár

Esztergom, politický a spoločenský týždenník, 18. augusta 1912, č. 34.

Nový farár v Diószegu.

V nedeľu, 11. tohto mesiaca o 18:00 sa v obci Diószeg konala veľká slávnosť. V ten deň nastúpil János Martinkovics, bývalý farár z Vedrődu (Voderady), do svojej novej farnosti. O štvrť na štyri odišiel z Vedrődu kvetinami vyzdobený grófsky koč, ktorý nového farára priviezol na jeho nové pôsobisko. Obyvatelia Vedrődu sprevádzali svojho milovaného farára až do Ujhely-puszta (Nový Dvor) a vrátili sa domov až na striktný príkaz svojho bývalého duchovného. Dychová hudba a hasiči však ďalej sprevádzali farárov koč a na začiatku obce Diószeg sa spojili s dychovou hudbou a hasičským zborom z Diószegu a sprevádzali farára až do školy. Medzi maďarskou a nemeckou časťou obce privítal nového farára v zmysluplnom prejave v mene politickej obce notár Simon Kovács. Ešte predtým pri Ujhelyi privítali farára zástupcovia miestneho cukrovaru. Po odpovedi na prejav notára Simona Kovácsa impozantný sprievod pochodoval pred školou po ceste lemovanej zelenými konármi, kde kňaza privítal gróf Gyula Zichy z Majtényu (Majcichov).  Potom v mene veriacich predniesol vznešený prejav kantor-učiteľ János Holczer, po ktorom riaditeľ-učiteľ János Kozma privítal nového farára srdečnými slovami v mene učiteľského zboru. Nasledoval prejav richtára Kelemena Nagya a nakoniec kaplán János Tihanyi privítal farára ako nového predsedu diószegských spolkov, ako druha a brata v Pánovi. 
Po uvítacích prejavoch sa slova ujal farár János Martinkovics a srdečným a dojímavým hlasom im poďakoval za slová, ktoré mu boli adresované, a za milé prijatie, ktoré bolo veľmi vhodné na to, aby zabudol na horkosť odlúčenia, alebo ju aspoň zmiernil. Početný dav s dojatím počúval slová nového farára, po ktorých dychová hudba hymnou ukončila dušu povznášajúci a dojímavý obrad. János Martinkovics so svojím kaplánom dočasne obsadil prázdny učiteľský byt v škole, nakoľko budova fary prejde dôkladnou obnovou.

János Martinkovics, narodený 24. novembra 1860 v Gósfalve (Košolná), študoval teológiu v Ostrihome, za kňaza bol vysvätený 1. februára 1884. Do roku 1887 pôsobil ako kaplán, neskôr ako farár vo Vedröde (Voderady) do roku 1912. Medzitým, v roku 1887, zastával aj funkciu administrátora v Pusztafödémes (Pusté Úľany). Od roku 1912 až do svojej smrti (1921) bol farárom v Diószegu. 

Jeho predchodcom v Diószegu v rokoch 1891-1912 bol Kisfaludy Vincze a nástupcom na pár mesiacov ako administrátor Czisztler István a po ňom ešte v tom istom roku Diószegský rodák, Letocha József.