Rákóczi Ferenc II. v Diószegu?

Ako je to z histórie známe, na príkaz cisára Leopolda I. Habsburského bol Ferenc II. Rákóczi v roku 1701 zatknutý na hrade Nagysáros pre obvinenie z nevery a následne 29. mája uväznený vo väzení hradu vo Viedenskom Novom Meste. Špeciálny súd zvolaný v prípade kniežaťa ho uznal vinným z nevery a prokurátor žiadal trest smrti a prepadnutie majetku. Jeho manželka, Charlotte Amalia, vojvodkyňa Hessen-Wanfriedská, budúceho kniežaťa nesklamala. Hneď ako mohla, využila všetok svoj vplyv na zabezpečenie prepustenia svojho manžela, podplatila veliteľa väznice a presvedčila ho, že vplyvní ľudia podporujú útek. Na úteku sa údajne nepriamo podieľal aj jezuitský spovedník Leopolda I. a niekoľko dvoranov. Pri úteku priamo asistoval kapitán Gottfried Lehmann, veliteľ dragúnskeho oddielu strážiaceho Rákócziho. Večer 7. novembra 1701 navštívil kapitán Lehmann a veliteľov mladší brat Rákócziho v jeho cele s uniformou dragúna, ktorú si k úteku obliekol.

Poviedka o tomto úspešnom úteku bola uverejnená v hornouhorskom periodiku Kassai napló 11. marca 1903 z pera Dr. Ignácza Hohenauera, s názvom poviedky: Zaujímavé epizódy zo života Ferenca Rákócziho II.

Nižšie je uvedená časť poviedky, kde autor spomína Diószeg:

Rákóczy, odchádzajúc z Viedne-Újhely, cválal smerom k Magyaróváru, aby niekde prešiel cez Dunaj. Jeho kôň sa po namáhavej jazde pred Óvárom zrútil a pustil paru. Neďaleko stál mlyn a mlynár k nemu pristúpil, aby mu pomohol.

Rákóczy sa už postavil a pozdravil ho slovami: „Boh vám žehnaj, pane!“
— Boh vám žehnaj, brat môj. Zdá sa, že sa veľmi ponáhľate. Ste kuriér?
— Kuriér? — zopakoval Rákóczy a keď videl milú tvár starého mlynára, otočil sa k nemu s úplnou dôverou, akoby od neho mohol očakávať radu a pomoc.
— Nie som kuriér, ale utečenec, ktorého môžu každú chvíľu prenasledovať, pomôžte mi prejsť cez Dunaj.

— Najprv musíme dostať tohto koňa odtiaľto, aby po ňom nebola žiadna stopa; potom sa musíte prezliecť. Tak ho vezmime, ja za chvost, ty za uzdu; vytiahneme ho na tento vysoký breh, odtiaľ ho sotíme a voda, ktorá je teraz dosť vysoká, ho potom odnesie.

— Možno máš nejaké staré šaty, ktoré by mi mohol dať? Zaplatím ti poctivo.

— Mám, a keďže sme rovnakej výšky, stane sa z teba úplne slušný mlynár.

Hneď ako sa prezliekol, nasadli do člna a starý mlynár ho sám previezol cez Dunaj do Csallóközu (Žitný Ostrov). Dokonca ho odprevadil až k prievozu vo Vajke (Vojka) a všade svojim známym hovoril, že to je jeho mladý muž, ktorého posiela do Nitry kúpiť pšenicu.
Z Vajky potom Rákóczy, niekedy pešo, niekedy na voze, prenikol celým Csallóközom; až nakoniec dorazil do Diószegu, kde si od potulných cigánov kúpil starú kobylu, na ktorej sa potom doterigal až do Privigye (Prievidza).

Či je tento príbeh pravdivý, je dnes už žiaľ nemožné dokázať, avšak ako dobrý lokálpatriot som presvedčený, že je to všetko pravda, čiže dňa 8. novembra 1701 Rákóczi Ferenc II. navštívil Diószeg!

Potom Rákóczi utiekol do Poľska, odkiaľ ho v roku 1703 kuruci povolali domov, aby viedol povstanie.