Spomienky na slávny cukrovar v Sládkovičove, 1. časť
Dušan Mikuš ·
1950
Je 1. novembra 1950. V Sládkovičove je cukrová kampaň v plnom prúde. V slovenských cukrovaroch sa cukrová kampaň rozbehla naplno. V boji za väčší kus cukru zápasí tisíce pracujúcich rúk. Svoj zápas vyhrajú, lebo sú si plne vedomí, že pracujú nielen pre seba, ale pre nás všetkých, pre všetkých spoluobčanov našej vlasti. Tento boj je o to krajší, že je spojený s bojom za svetový mier, podobne ako táto cukrová kampaň v našej republike, ktorá nesie názov Kampaň mieru.
vyjadril vôľu všetkých zamestnancov cukrovaru v Sládkovičove.
1953
Radostné bolo ráno v sobotu 3. októbra 1953. Po uliciach Sládkovičova s usmiatymi tvárami ožiarenými lúčmi vychádzajúceho slnka prechádzali skupinky robotníkov smerujúcich k cukrovaru. Ponáhľali sa, lebo mali nastúpiť na prvú smenu v tohtoročnej repnej kampani. Keď továrenská siréna ohlásila začatie smeny, každý stál už na svojom pracovisku. Nahromadená cukrová repa v kanáloch sa pohla. Zároveň sa pohli aj ruky pracujúcich, aby splnili plán a vyrobili viac kvalitnejšieho a lacnejšieho cukru pre našich spoluobčanov. Pracujúci cukrovaru v Sládkovičove chcú vyrobiť tohto roku o 500 vagónov cukru viac než v roku 1952. Aby túto náročnú úlohu zvládli, zaviedli na 26 pracoviskách prácu podľa hodinového grafu a tiež podstatne rozšírili súťaženie medzi jednotlivými smenami.
1955
Je piatok 30. septembra 1955. V týchto dňoch podrobujú strojné zariadenia generálnej skúške, aby pri výrobe bieleho zlata nemali žiadne poruchy. V stredu prebehli generálne skúšky výrobného zariadenia. Tohto roku chcú cukrovarníci výrazne znížiť množstvo melasy a o 3 vagóny zvýšiť výrobu cukru úpravou potrubia vedúceho k várostrojom. Údržbári vzájomne súťažili o kvalitu opráv a uskutočnili viac ako desať organizačno-technických opatrení, aby zabezpečili bezporuchovú prevádzku počas celej kampane. Všetky súčiastky dôkladne prezreli, opravili a namazali. Pri oprave difuzérov sa najlepšie vyznamenali zámočníci z čaty Michala Šulana, ktorá je známa svojou kvalitnou prácou.
V sobotu začal cukrovar v Sládkovičove spracovávať prvú cukrovú repu z tohtoročnej úrody. Teraz je na skladkách a pri splavoch repy rušno. Prichádzajú sem vlaky s cukrovou repou až od Dunajskej Stredy. Do závodu vozí repu z okolia úzkokoľajná poľná železnica patriaca cukrovaru. Repu vykladajú tiež z áut ČSAD i z vozov súkromne hospodáriacich roľníkov. No najväčší podiel na dovoze repy má železnica, ktorá cukrovaru dodáva až 65% všetkej repy.
1957
Je sobota 28. septembra 1957. V Cukrovare v Sládkovičove začala kampaň. Prvé vagóny bieleho zlata sa dostali do skladov. Celý týžden sa tu usilovne pracovalo a rezačky chrlili tenké rezance rezkov. Za týždeň sa dostalo do skladu už vyše 200 vagónov kvalitného cukru z tohtoročnej úrody.
1958
Je 2. októbra 1958. Tohto roku vyzval cukrovar v Sládkovičove ostatné cukrovary na Slovensku do súťaže o bezstratový zber a spracovanie cukrovej repy. V našom cukrovare chcú znížiť straty na výrobe cukru o 0,01% oproti norme, čím oproti vlaňajšku zvýšia výrobu cukru o 510 metrických centov. Denne vyrobia 40 vagónov cukru. Tohto roku by chceli prvýkrát vyexpedovať 300 vagónov bieleho zlata.
Je streda 19. novembra 1958. Do Sládkovičova dorazila južná vetva Štafety priateľstva a mieru z Bratislavy do Nitry. V cukrovare Sládkovičovo prešla štafeta priamo cez výrobné haly. Osadenstvo cukrovaru pozdravilo štafetu záväzkom, podľa ktorého prevýšia plánovaný objem hrubej hodnoty výroby do konca roka o vyše 1 a štvrť milióna korún a na vlastných nákladoch ušetria 821.000 Kčs.
1959
V piatok 18.septembra 1959 sa na plné obrátky rozkrútili kolesá cukrovaru v Sládkovičove. Kampaň, ktorá potrvá 95 až 100 dní začali so zásobou 650 vagónov cukrovej repy na skládkach a v splavoch cukrovaru. Kolektív pracovníkov cukrovaru sa zaviazal znížiť náklady pri manipulácii s repou o 100 000 Kčs zvýšením mechanizácie pri nakladaní a vykladaní cukrovej repy. Skrátením kampane o dva dni chcú usporiť ďalších 100 000 Kčs.
